EVERGREY - The Inner Circle
… zúfalstvo, hnev, beznádej, strata viery v čokoľvek a kohokoľvek,
opustenosť...myšlienky v škálach šedi spochybňujúce význam existencie seba
samého, zmietajúce sa v neistote čo a či vôbec niečo
bude...šialenstvo...KONIEC!? Okraj
priepaste...mozog dáva pokyn a noha opúšťa zem...odrazu svetlo na jej druhej
strane, chladné, šedé...noha sa vracia na zem...ešte je nádej!? Dotyk ruky,
zvláštny, iný...dotyk požehnania...dotyk novej nádeje. Nie, čiara života ešte
nekončí... veľvyslanec, Jeho veľvyslanec!? Chce na seba prevziať bolesť, trpieť
v Jeho mene. Stačí zavrieť oči a nechať
sa viesť...čiara sa začína zaobľovať...kruh? To zatvorené oči nevidia, nechcú
vidieť!
...náboženský
fanatizmus a pád do osídiel sekty. On prichádza ticho, tak, ako sa ticho vynára
hlas Toma S. Englunda v úvodnej A
touch of blessing. „Crown me king and be my servants“, ostrý gitarový nástup
a temný príbeh začína. Zmes ťažkých riffov, klávesy dotvárajúce ťaživosť
chvíle, gitarové vyhrávky
a podpora ženského vokálu Cariny Englund v refréne. Po úvodnom dotyku
požehnania sa zjavuje On. Prichádza sám Ambassador, ktorý nás rozseká zbesilou streľbou bicích a riffov, ktoré ruka v
ruke likvidujú aj zvyšky zdravého rozumu. Englundov vokál, plný hnevu,
fanatizmu a neľudského revu.
I´m light to cast away shadows - The Spirit, Holy Ghost
and even Jesus - God walking earth - Ambassador
Táto skladba spočiatku evokuje dojem nevýraznosti, po mnohých
vypočutiach však podľa mňa patrí medzi najsilnejšie kúsky na albume. Temná
jazda sektárskou šeďou je v plnom prúde a bez šance na oddych pokračuje v In the wake of the weary. Striedanie
tempa, vírenie kotlov, široká škála hlasových polôh Toma, ku ktorému vytvára
sýty kontrast Carina. Tak ako v tejto, tak aj v následujúcej Harmless wishes sa ku slovu dostáva vo väčšej miere aj sláčikový
kvartet Gothenburského symfonického orchestera. Nebojte sa, tak ako to vedia
iba Evergrey, je všetkého tak akurát. Skladba sa plynule prehupne do pomalej
poloakustickej Waking up blind, síce možno neoplýva tak silnými emóciami ako
podobné skladby na predchádzajúcich doskách, ale atmosféru má najmä vďaka
jemnému vrstveniu zvukových plôch, náznakom gitarových vyhrávok, spevu a textu,
ktorý svoje jedovaté pazúry zatína tam, kam má. More than ever pokračuje
v nastolenom štýle a privádza na scénu The essence of conviction. Sekané riffy a emócie vybičované na prasknutie,
nádherné klenuté vokály v refrénoch...ich temnosť útočí naplno.
Hand in hand down the altar aisle...her smile is gone and starts to cry
desperately seeking her father´s eyes - but he sees
nothing - he´s blind
Tiahly záver, zúfalé a bezmocné...You lied to me...jej plač, plač novorodenca... Atmosféra je čoraz
hustejšia
a Where all good sleep ju mieša do čoraz sýtejšej šedej. Prebúdzanie?
Finále sa blíži, Faith
restored je pomalou, krehkou,
akustickou skladbou, ktorá zapadá do koncepcie albumu a v závere za pomoci sláčikového kvarteta, nás privedie do
famózneho finále. Pochopenie? When
the walls go down, klávesy,
opäť sláčikové kvarteto a... hlas muža. Muža prosiaceho...Lord, just help me...muža plačúceho. Ozývajú sa bicie, klávesy hustnú,
záseky gitár...hlas začína byť zúfalejší a agresívnejší...I broke down and wept and
I mourned, does it matter to you at all?...zvuk bicích víri dusný vzduch. Sláky. Zlosť,
zúfalstvo, hrozby...
Where´s the tears? - Where´s the mourning? - Where´s
the confessing? - The love of Christ?
The agony of gods heart
...ticho...WE HAVE
SINNED...všetka temnota sa
stelesní do podoby riffov, paľby bicích a klávesových stien, ktoré valcujú
všetko čo sa im postaví do cesty. Koniec...ústa otvorené...vnútorný kruh sa
uzavrel...kde mám tlačidlo repeat all?!
Majstri všetkých
odtieňov gothenburskej šedi týmto počinom uzavreli trilógiu monotematických
koncepčných albumov, z ktorých sa vykryštalizovali 3 nádherné, rovnako temne
žiariace čierne diamanty. Famózny In search of truth (2001), rovnako skvelý na rannú tvorbu odkazujúci Recreation day (2003),
v ktorých explodovala energia a emócie spôsobom, ktorý každého okamžite zrovná
so zemou. The inner circle
(2004) však nepôsobí
okamžite, všetky uvedené esencie sa z neho uvoľňujú postupne, ale
s absolútnou a neomylnou istotou. Pod kožu sa dostáva pomalšie, ale výsledok
bude napokon rovnaký ako na jeho predchodcoch. Je to vyvážený album, ktorý
neobsahuje jednoznačne „hitové“ songy, ako boli
The Masterplan a Recreation day.
Evergrey dokázali natočiť 3 vyrovnané, za sebou idúce dosky, ktorými definovali
svoj charakteristický a neopakovateľný štýl „ made in Evergrey“. Hustú,
atmosférou nabitú zmes temného prog / power metalu, v ktorej je všetko
podriadené celku a aj sláčikový kvartet je počuť iba tam, kde to je potrebné,
na dokreslenie atmosféry. Skvelé inštrumentálne výkony, nádherné texty a spev
lídra Toma S. Englunda, ktorého vokálny prejav je nenapodobiteľný. Dokáže aj z
nie príliš výraznej skladby (ak sa taká nájde), vykúzliť ďalší temný klenot a
posunúť ju do úplne inej dimenzie. Evergrey dokázali posunúť hranice žánru
ďalej...a vraj sa to už nedalo.
Verdikt: 9,5/10
- A touch of blessing
- Ambassador
- In the wake of
the weary
- Harmless wishes
- Waking up blind
- More than ever
- The essence of
conviction
- Where all good
sleep
- Faith restored
- When the walls go down